Rozhovor s „hlasom prešovskej MHD“, Evou Peknušiakovou

Cestujúcej verejnosti sa už vyše mesiaca prihovára nový hlas. Po vyše dvadsiatich rokoch sa zmenili akustické hlásenia, v autobusoch a trolejbusoch sa ozýva uchu lahodiace: „Nasleduje zastávka...“. Na otázku, kto sa vám počas vašich ciest prihovára, odpovieme v nasledujúcom rozhovore. Hlas z reproduktorov patrí usmievavej a optimisticky naladenej  vysokoškolskej pedagogičke a redaktorke Eve Peknušiakovej.

Na úvod trochu priblížime cestujúcej verejnosti váš pracovný život. Vyštudovali ste masmediálnu komunikáciu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde ste ostali pôsobiť aj naďalej ako vysokoškolská pedagogička. V súčasnosti okrem vyučovania v spomínanom odbore externe spolupracujete s Rádiom Regina Východ a moderujete rôzne akcie. Možno teda skonštatovať, že hlas je váš pracovný nástroj.

Aká bola Vaša cesta k moderovaniu?

Od detstva som sa venovala recitácii a na druhom stupni základnej školy som sa pokúšala moderovať večierky a besiedky. Ako 15-ročná som sa stala členkou Zboru pre občianske záležitosti v mojom rodnom meste, v Detve. Tým pádom som sa zúčastňovala občianskych obradov a trénovala tak vystupovanie na verejnosti, a zároveň bojovala s trémou (úsmev). Skrz túto činnosť ma potom začalo oslovovať vedenie nášho Kultúrneho centra a začala som moderovať viacero mestských podujatí od Folklórnych slávností pod Poľanou, cez jarmoky, Dni mesta až po hudobný festival.

Práca moderátora je veľmi náročná, nie je to len o rozprávaní, ale aj o hlasovom tréningu, cvičeniu artikulácie, dýchania, prízvuku. Ako vyzerá Váš tréning, ak to môžeme takto nazvať?

Keďže pôsobím ako pedagogička na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií a rovnako ako externá redaktorka Rádia Regina Východ s rečovým prejavom pracujem neustále. Nemám síce logopedické vzdelanie ani sa nepovažujem za hlasového pedagóga, ale základné princípy a praktiky poznám, využívam a zahŕňam aj do výučby, najmä praktických predmetov. Keď sa pripravujem na nejakú „moderovačku“, pracujem s daným textom. Nie vždy je čas urobiť všetky uvoľňovacie, dychové či artikulačné cvičenia, ktoré, ak sa majú robiť dobre a efektívne, tak môžu pokojne zabrať aj polhodinu. Niekedy teda musím využiť len nejakú rýchlu rozcvičku v podobe jazykolamov a „rozdýchania“, čím zároveň bojujem aj s trémou. Áno, mávam ju stále (úsmev).

Verejnosť pozná váš hlas z rádia a z rôznych spoločenských akcií. Moderátor sa na takúto akciu musí dobre pripraviť. Čo obnáša príprava profesionálneho moderovania?

Je to rôzne. Závisí od daného podujatia. Robila som „moderovačky“, kde mi bol dodaný text a režisér vyžadoval, aby som ho hovorila spamäti ... A že ho, veru, nebolo málo. Taká bola napríklad spolupráca s pánom Viliamom Gruskom počas jedného ročníka folklórnych slávností u nás v Detve. Niekedy však dostanem len zadanie a texty si pripravujem sama. Vtedy je to pre mňa jednoduchšie, nakoľko sú to moje myšlienky, slová a moderovanie je istým spôsobom uvoľnenejšie. No a napokon sú aj také prípady, kedy text viac menej čítam, o čom si veľa ľudí myslí, že „nič nie je“. Opak je pravdou a je to aj jedna zo základných vecí, ktorú učím svojich študentov – odprezentovať písaný text čo najprirodzenejšie, akoby ste sa publiku prihovárali a pritom sa nestratili v texte. V takých prípadoch by ste mali vidieť moje „dosky“ (úsmev). Všelijaké značky, podčiarknutia, šípky, výkričníky. Ale paradoxne, mne to pomáha a orientujem sa v tom.

Úplne inú prípravu si vyžaduje rozhlasová práca, ktorá v mojom prípade nie je vysielaná naživo, ale príspevky nahrávam. Tam mám na všetko dostatok času, ktorý je aj potrebný, keďže do vysielania Rádia Regina Východ už druhý rok pripravujem tematickú rubriku o kritickom myslení. V tomto prípade ide o pomerne náročné témy, pojmy, ktoré musím podať jednoducho, čo je niekedy práve to najťažšie.

Vráťme sa k hláseniam vo vozidlách MHD v našom meste. Kto vás oslovil a aká bola vaša reakcia na ponuku prihovárať sa cestujúcim formou akustických hlásení?

Tak to si pamätám presne, pretože som bola na ceste z práce do mesta a telefonát ma zastihol na železničnom priecestí (úsmev).  Samozrejme som zastala a trochu s údivom počúvala pána riaditeľa Dopravného podniku, pretože takú ponuku človek nedostane každý deň. Vedela som však, že je potrebné absolvovať najprv hlasovú skúšku a nahrať niekoľko skúšobných hlásení. Na základe nich sa vyberalo z viacerých „hlasov“.

Môžete v krátkosti priblížiť celý proces nahrávania hlásení? Určite to bolo dosť náročné.

Na základe spomínaných skúšobných hlásení, ktoré boli odpočuté priamo vo vozidlách MHD, si vedenie zvolilo práve môj hlas, čo ma, samozrejme, potešilo, najmä preto, lebo mám rada výzvy (úsmev).

Práca v štúdiu bola určite zábavná, no vzhľadom na to, že v prípade zastávok a jednotlivých liniek ide o pomerne monotónny text, bolo náročné udržať si vždy správnu intonáciu. V mojom prípade ide aj o to, že inak mám položený hlas ráno, keď ešte nie som rozrozprávaná a inak večer, po celom odučenom dni. Preto sme nahrávali najmä podvečer. Niekedy aj dve hodiny bez prestávky, čo bolo naozaj náročné.

Samozrejme sa mnohé hlásenia museli „prehrávať“, keďže sa vyskytli aj brbty, som len človek ;) alebo  jednoducho nebola správna intonácia, čo sme s technikom vždy zisťovali odpočutím.

Ďalším levelom celej práce bola postprodukcia nahrávok, ktorá trvala takmer rovnako dlho ako samotné nahrávanie, keďže nevydarené hlásenia bolo potrebné vystrihnúť, zvuk vyčistiť a dodať mu v postprodukcii plnosť.

Využívate cestovanie mestskou hromadnou dopravou v Prešove? Ak áno, ako často?

Áno, ja cestujem MHD do práce denne. Momentálne pracujem z domu, ale kamkoľvek idem, využívam MHD. Často je to rýchlejšie ako autom, zvlášť kvôli tomu, že nemusíte hľadať voľné parkovacie miesto. No a snažím sa brať ohľad aj na životné prostredie, takže aj toto je dôvod neprispievať k znečisťovaniu ovzdušia ďalším autom na ceste.

Ako sa vám cestuje, keď počujete seba samú z reproduktorov?

Zvláštne. Ja som večný kritik, pokiaľ ide o moju prácu. Nepovažujem to však za negatívnu vlastnosť, ak sa to drží v správnej miere, pretože vedieť sa pozrieť na svoju prácu s odstupom Vás môže posúvať ďalej. Takže, ak cestujem MHD a nepočúvam hudbu alebo nejaký podcast, tak seba počúvam dosť analyticky a uvažujem, ako som to mohla urobiť ešte lepšie. Ale keďže cestujem väčšinou tou istou trasou, teda zo Sekčova k Prešovskej univerzite, prípadne do centra mesta, zastávky mám napočúvané, takže dám prednosť tej hudbe (úsmev).

Je čas Vianoc. Ak by sme boli v audiovizuálnom médiu, teraz by nasledovala požiadavka na to, aby ste svojím hlasom poslali odkaz cestujúcej verejnosti a aj všetkým pracovníkom dopravného podniku, ktorí denne zabezpečujú mestskú hromadnú dopravu v našom meste. Čo by ste im chceli povedať?

Hlavne želám všetkým cestujúcim, vodičom aj dámam vodičkám, ale aj všetkým pracovníkom Dopravného podniku mesta Prešov, aby sa vždy bezpečne dostali do cieľa.

Za seba by som si želala, aby bola pre nich cesta MHD príjemná, ale najmä, aby nové hlásenia boli pre nich funkčné a nápomocné pri cestovaní.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v osobnom a profesionálnom živote.

 

Foto: Archív EP